Prečo máme stres?

Stres je odpoveďou nervového systému na potenciálnu hrozbu. Telo vytvára hormóny ako Kortizol a Adrenalín, ktoré zvyšujú srdcový tep, krvný tlak a pripravujú nás na akciu. Evolučne nám to pomáhalo prežiť (napr. útek pred predátorom), ale dnes reagujeme podobne na nefyzické hrozby (napr. termíny v práci alebo finančné problémy), ktoré na nás číhajú na každom rohu. Stres je v niektorých sitiáciách skvelým pomocníkom, no vie byť aj ostrým nepriateľom. Ak pretrváva dlhšiu dobu, môže spôsobiť vážne zdravotné komplikácie. Chronickém stresu by sme sa preto mali za každých okolností vyhýbať.

Mechanizmus

Typy a príčiny stresu

Stres možno rozdeliť na niekoľko základných typov. Ide o fyzický, psychický (emočný), enviromnentálny, sociálny a ekonomický stres. Najhoršia situácia nastáva vtedy, keď niekoho trápi viacero typov naraz. A to dlhodobo. Nižšie nájdeš základné typy a príčiny stresu.

• Fyzický stres - spôsobený telesnými faktormi (napr. zranenie, choroba, nedostatok spánku, hlad).
• Psychický (emočný) stres - vzniká z emócií, ako sú strach, úzkosť, tlak (napr. obavy z budúcnosti, konflikty).
• Enviromnentálny stres - prichádza kvôli vonkajším faktorom (napr. hluk, preplnené miesto, znečistenie).
• Sociálny stres - pochádza z interakcií s inými (napr. konflikty v rodine, tlak od kolegov, osamelosť).
• Ekonomický stres - stoja za ním finančné problémy (napr. dlhy, nezamestnanosť, malá výplata).

Príznaky stresu

Príznaky vnútorného aj dlhodobého stresu sa delia na fyzické, psychické / emočné a behaviorálne. Môžu sa líšiť podľa intenzity (akútny vs. chronický stres) a u každého človeka sa prejavujú trochu inak. Medzi fyzické príznaky stresu patrí búšenie srdca, rýchle dýchanie, bolesti hlavy, svalove napätie, únava a vyčerpanie, problémy so spánkom, zvýšenie potenie alebo zmena apetítu. Medzi psychické / emočné príznaky stresu patrí podráždenosť, úzkosť, pocit smútku, problém s koncentráciou alebo výkyvy nálady. Medzi behaviorálne príznaky stresu patrí zvýšená konzumácia alkoholu, cigariet, sladkostí alebo kofeínu, vyhýbanie sa ľuďom, prokrastinácia alebo hyperaktivita a nevózne návyky, ako je napríklad ohryzanie nechtov.

Chronický stres liečba

Liečba chronického stresu prebieha kombináciou zmeny životného štýlu, relaxačných techník, psychologickej podpory a v niektorých prípadoch aj liekov. Chronický stres sa dá výrazne zmierniť alebo úplne zvládnuť, ak sa rieši systematicky. Pokiaľ teda človek chce, môže sa ho postupom času nadobro zbaviť. Dôležité je, aby mal dotyčný pravidelný fyzický pohyb, kvalitný spánok, zdravú stravu a aby obmedzil kofeín aj alkohol. Rovnako nie je zlé, keď realizuje meditáciu, jogu alebo tai chi. V niektorých (najmä ťažších) prípadoch sa odporúča i návšteva psychológa alebo psychiatra, ktorý môže predpísať špeciálne lieky. Šancu však môžeš dať aj CBD z konope alebo adaptogénom. Nie je to síce žiadny zázrak, no môže sa stať, že to pomôže.

Choroby zo stresu

Aké choroby zo stresu existujú? Pri dlhodobom (chronickom) strese sa môžu objaviť kardiovaskulárne ochorenia, depresia aj úzkostné poruchy, diabetes 2. typu alebo oslabenie imunitného systému. Je potrebné vedieť, že chronický (dlhodobý) stres nepriamo spôsobuje choroby – mení fungovanie tela (hlavne cez Kortizol, zápal, oslabenie imunity, autonómny nervový systém, správanie). Zvyšuje riziko vzniku alebo zhoršuje priebeh mnohých ochorení.

• kardiovaskulárne ochorenia
• depresia a úzkostné poruchy
• diabetes 2. typu
• oslabenie imunity
• syndróm dráždivého čreva (IBS)
• žalúdočné vredy
• migréna a tenzné bolesti hlavy
• chronická bolesť chrbta
• poruchy spánku

Stres a úzkosť

Ako súvisí stres s úzkosťou? Úzkosť je v podstate reakcia na stresovú situáciu. Oba javy sú úzko prepojené, pretože zdieľajú podobné fyziologické aj psychologické mechanizmy, vrátane aktivácie osi hypotalamus-hypofýza-nadobličky (HPA) a vplyvu na cirkadiánny rytmus. Úzkosť možno opísať ako emočný stav, ktorý je charakterizovaný pocitom napätia, strachu alebo obáv. Sprevádzajú ho fyzické príznaky, ako je bušenie srdca, potenie, trasenie alebo nekľud. Úzkosť môže však vzniknúť aj bez zjavnej príčiny. V takom prípade hovoríme o generalizovanej úzkostnej poruche, ktorú môže sprevádzať chronická úzkosť.

Existuje viacero typov úzkostných porúch:

• generalizovaná úzkostná porucha (GAD)
• panická porucha
• sociálna fóbia
• špecifická fóbia (strach zo špecifického objektu alebo situácie)
• agarofóbia
• obsedantno-kompulzívna porucha
• posttraumatická stresová porucha (PSDT)
• separacná úzkostná porucha

Pomôže CBD?

Ako sa vyhnúť chronickému stresu? Existuje niekoľko spôsobov, ako je napríklad podpora cirkadiánneho rytmu (pravidelný spánok), realizácia relaxačných techník (napr. meditácia), fyzická aktivita, sociálna podpora alebo zdravá strava. Rovnako možno siahnuť po CBD kvapkách, CBD vape pere alebo CBD gummies cukríkoch. Účinná látka CBD z konope totiž aktivuje 5-HT1A serotonínové receptory, ktoré regulujú náladu a znižujú úzkosť, pričom zvyšuje hladiny anandamidu (endokanabinoid) inhibíciou enzýmu FAAH, čím podporuje pokoj a pohodu. Najlepšie však je, ak CBD produkt obsahuje aj takzvané adaptogény. A to preto, lebo redukujú tvorbu stresového hormónu, ktorému sa hovorí Kortizol.

FOTO: kp yamu Jayanath z Pixabay